Pri validizacii osetrovateľských diagnoz, ktora ma dominantne postavenie vo výskume v oblasti osetrovateľskej diagnostiky, zohrava doležitu ulohu subor sestier-expertov. Validizacne studie nie je možne uskutocniť bez ich spoluprace. Dosledný výber suboru expertov je významným krokom v procese validizacie osetrovateľských diagnoz. Aj keď presne kriteria identifikacie expertov vymedzil Fehring v roku 1994 (Fehring, 1994, s. 59), nie vždy je možne použiť ich v každej krajine v celom rozsahu. Autori jednotlivých validizacných studii si ich v zavislosti na type studie a podľa podmienok danej krajiny ciastocne modifikuju. Cieľom predloženeho prispevku je navrhnuť kriteria výberu expertov pre potreby validizacných studii osetrovateľských diagnoz v Ceskej republike a Slovenskej republike. Na tvorbu kriterii bola využita metoda panelovej diskusie, ktora bola realizovana v januari 2010. Panel odbornikov tvorilo 10 vysokoskolských pedagogov - 5 odbornikov z Ceskej republiky a 5 odbornikov zo Slovenskej republiky. Fehringove kriteria boli modifikovane tak, aby zodpovedali sucasnemu stavu vzdelania sestier v klinickej praxi. Navrhovane kriteria su rozdelene na zakladne a doplňujuce. Za zakladne zaraďujuce kriteria autori prispevku považuju vzdelanie v odbore Osetrovateľstvo a klinicku prax s minimalne jednorocným posobenim v oblasti relevantnej k danej osetrovateľskej diagnoze. Doplňujuce kriteria su specializacia/certifikacia v oblasti klinickej praxe k prislusnej oblasti osetrovateľskej diagnozy, diplomova, rigorozna alebo dizertacna praca v problematike osetrovateľskej diagnostiky a publikovaný clanok (výskumneho alebo teoretickeho charakteru) z oblasti osetrovateľskej diagnostiky v odbornom casopise. Jednotlivým kriteriam boli pridelene body od 1 do 3, pricom za experta považujeme sestru, ktora dosiahne celkový pocet bodov 4. Navrhnute kriteria su dosiahnuteľne a optimalne pre výber suboru expertov v oblasti validizacie osetrovateľských diagnoz v Ceskej republike a Slovenskej republike a budu otestovane vo validizacných studiach vybraných osetrovateľských diagnoz.
[1]
Clive Martin Jones,et al.
From novice to expert: Issues of concern in the training of psychologists
,
2008
.
[2]
K. Žiaková,et al.
Validizácia ošetrovateľskej diagnózy Beznádej
,
2006
.
[3]
K. Žiaková,et al.
Metodologické poznámky k problematike validizácie ošetrovateľských diagnóz
,
2006
.
[4]
M. Lopes,et al.
Content validation of parental role conflict in the neonatal intensive care unit.
,
2006,
International journal of nursing terminologies and classifications : the official journal of NANDA International.
[5]
N. Creason.
Clinical validation of nursing diagnoses.
,
2004,
International journal of nursing terminologies and classifications : the official journal of NANDA International.
[6]
R. Levin,et al.
Who Are the Experts? A Commentary on Nursing Diagnosis Validation Studies
,
2001
.
[7]
G. Whitley.
Processes and methodologies for research validation of nursing diagnoses.
,
1999,
Nursing diagnosis : ND : the official journal of the North American Nursing Diagnosis Association.
[8]
P. LeMone,et al.
Validating gender-specific defining characteristics of altered sexuality.
,
1995,
International Journal of Nursing Terminologies and Classifications.
[9]
J. Simon,et al.
Differential diagnostic validation: acute and chronic pain.
,
1995,
International Journal of Nursing Terminologies and Classifications.